Sólymos: Spoplatnenie závlahovej vody nebude likvidačné

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) pripravuje vládnu vyhlášku, ktorá presne určí, kto bude koľko platiť a za aký objem závlahovej vody.BRATISLAVA 20. septembra (WebNoviny.sk) – Spoplatnenie využívania povrchových a podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, ktoré od Slovenska požaduje Európska komisia, nebude mať likvidačný účinok na poľnohospodárov a iných podnikateľov. Agentúre SITA to v rozhovore povedal minister životného prostredia László Sólymos. Slovensko musí spoplatniť závlahovú vodu podľa novely zákona o vode, ktorá bola prijatá v roku 2015.

Spoplatnenie vyplýva z Partnerskej dohody medzi Slovenskom a Európskou komisiou (EK) z roku 2014, podľa ktorej môže Slovensko v rokoch 2014 až 2020 čerpať 14 miliárd eur z fondov EÚ. Sú tam však podmienky, ktoré musí Slovensko splniť a jednou z nich je, že musí spoplatniť závlahovú vodu. Zavlažovanie totiž považuje EK za záťaž pre životné prostredie.

„Túto podmienku musí Slovensko splniť do konca tohto roka. Keď to nesplníme, tak nám hrozí, že nám môžu zastaviť čerpanie fondov na projekty vodnej politiky ako vodovody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, protipovodňové opatrenia a podobne. Ide o jednu miliardu eur z tých 14 miliárd,“ povedal Sólymos.

Výšku poplatkov stanoví vládna vyhláška

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) pripravuje vládnu vyhlášku, ktorá stanoví výšku poplatkov a ďalšie podrobnosti s tým súvisiace. MŽP už začalo rokovania so všetkými stranami, ktorých sa spoplatnenie čerpania povrchových a podzemných vôd bude týkať. „Rokujeme o tom, aby sme podmienkou EK splnili tak, aby mala čo najmenší dosah na poľnohospodárov,“ zdôraznil Sólymos.

Za zbytočné označil obavy, že spoplatnenie vôd by mohlo mať likvidačné dôsledky pre poľnohospodárov, pretože sa envirorezort snaží nájsť také riešenie, ktoré nebude predstavovať záťaž, no zároveň uspokojí EK a Slovensko nepríde o európske fondy. MŽP môže podľa ministra napríklad využiť argumenty, ktoré sa vzťahujú na environmentálne, ekonomické alebo sociálne dôsledky takejto úhrady. „Hľadáme riešenia, aby bol ten dosah čo najmenší,“ vyhlásil.

Spoplatnenie nie je súčasťou novely zákona

MŽP predložilo do parlamentu aj novelu vodného zákona, minister Sólymos však zdôraznil, že spoplatnenie závlahovej vody nie je jej súčasťou. Novela má okrem iného napríklad odbremeniť používateľov domácich studní, ktorí odoberajú do 15 tisíc kubíkov vody ročne od platenia za hydrologický prieskum, ktorým sa zisťuje množstvo podzemnej vody, čo im v súčasnosti ukladá vodný zákon. „Takto chceme odbremeniť domácnosti, malých podnikateľov či obce alebo školy, aby nemuseli mať v súvislosti s odberom vody zo studní náklady,“ uzavrel minister.

Proti spoplatneniu závlahovej vody sa postavila napríklad Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), podľa ktorej zavádzaný poplatok je ďalším z nákladov, ktorý budú musieť poľnohospodári znášať. Podľa vodného zákona platí, že užívanie povrchových vôd z vodných tokov alebo podzemných vôd v množstve nad 15 tisíc metrov kubických ročne alebo 1 250 metrov kubických mesačne na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy sa spoplatňuje ako príjem Environmentálneho fondu.

SPPK trvá na tom, aby sadzba poplatku za odbery vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy bola stanovená vo výške, ktorá nepresahuje hranicu 0,001 eura za meter kubický. SPPK rovnako najbližšou novelizáciou vodného zákona požaduje zvýšiť ustanovené množstvo odberu vody, ktoré nepodlieha spoplatneniu, zo súčasných 15 tisíc metrov kubických ročne na 50 tisíc metrov kubických ročne.

Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

20. septembra 2016