Nové sily NATO by na Rusko nestačili, tvrdia generáli

Takzvané jednotky veľmi rýchlej reakcie (Very High Readiness Joint Task Force – VJTF) v počte 5000 vojakov sú hlavným výsledkom summitu NATO z roku 2014 v rámci balíka opatrení navrhnutého pre boj proti možnej ruskej agresii.Brusel 17. mája (WebNoviny.sk) – Nové sily rýchlej reakcie Severoatlantickej aliancie by podľa vlastných odhadov NATO nestačili na nasadenie vo východnej Európe v prípade vojny s Ruskom. Uviedol to britský denník Financial Times s odvolaním sa na dvoch vysokopostavených generálov, ktorí dlhodobo pôsobia pre alianciu.

Takzvané jednotky veľmi rýchlej reakcie (Very High Readiness Joint Task Force – VJTF) v počte 5000 vojakov sú hlavným výsledkom summitu NATO z roku 2014 v rámci balíka opatrení navrhnutého pre boj proti možnej ruskej agresii. Jednotky veľmi rýchlej reakcie by počas ich nasadenia v Poľsku alebo v pobaltských štátoch však boli príliš zraniteľné, ak by sa Rusko rozhodlo vojensky prekročiť rieku Odru (hranice východného Nemecka) uviedli pre Financial Times dvaja generáli aliancie, ktorí sú oboznámení s vojenským plánovaním a logistikou NATO. K zraniteľnosti VJTF podľa ich slov prispelo aj rozhodnutie Ruska dramaticky zvýšiť svoje vojenské sily v Kaliningrade a posilniť vojenský potenciál na svojich západných hraniciach.

Nedostatočná odpoveď a reakcia síl veľmi rýchlej reakcie NATO sú považované za jeden z hlavných dôvodov, prečo sa aliancia rozhodla pre trvalú prítomnosť väčších vojenských útvarov na svojom východnom krídle. O tejto situácii by mali o dva dni (19.5) v bruselskom sídle aliancie rokovať aj ministri zahraničných vecí 28 členských štátov tohto obranného zoskupenia. O dva mesiace neskôr, na júlovom summite NATO vo Varšave, by mala aliancia schváliť balík opatrení zameraný na lepšie vybavenie jednotiek NATO na praktickú obranu a nielen na plnenie funkcie zastrašovania a odrádzania.

Tieto opatrenia sú podľa Financial Times vnímané ako prejav obáv aliancie ohľadom možného konfliktu s Ruskom v Európe. Očakáva sa, že varšavský summit NATO by mal presadiť stálu dislokáciu štyroch práporov – po jednom v každom z troch pobaltských štátov a jeden v Poľsku. Jednotky veľmi rýchlej reakcie, hoci sú len obmedzeným nástrojom v prípade porušenia článku 5, ktorý predvída spoločnú reakciu pri útoku na niektorý z členských štátov NATO, predstavujú jeden zo základných prvkov obrannej politiky aliancie.

Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

17. mája 2016