Najvyšší súd čelí exekúciám, možno príde o dve autá

Sudkyňa Elena Kováčová sa cez exekúciu snaží vymôcť svoju pohľadávku voči najvyššiemu súdu, kde pracuje.BRATISLAVA 13. mája (WebNoviny.sk) – Najvyšší súd SR možno príde o dve vozidlá. Vyplýva to z piatkového rozhodnutie sudkyne Okresného súdu Bratislava I., ktorá rozhodovala o návrhu Najvyššieho súdu (NS) SR na zastavenie exekúcie voči nemu. Najvyšší súd čelí exekúciám pre nevyplatené antidiskriminačné žaloby. V tomto prípade sa cez exekúciu snaží vymôcť svoju pohľadávku sudkyňa Elena Kováčová, ktorá pôvodne navrhovala exekvovať šesť áut.

Elena Kováčová sa na piatkovom pojednávaní nezúčastnila

Jedno z nich najvyšší súd medzičasom predal. Tri vozidlá Škoda Superb, Octavia combi a minivan sú podľa dnešného rozhodnutia súdu nevyhnutne potrebné pre plnenie úloh štátu a nemožno ich exekvovať. Ak by nadobudlo dnešné rozhodnutie právoplatnosť, súd by prišiel o motorové vozidlo miniocooper a VW Passat. Hovorca najvyššieho súdu Boris Urbančík ale avizoval, že sa voči piatkovému rozhodnutiu odvolajú.

Elena Kováčová sa na piatkovom pojednávaní nezúčastnila. Na predchádzajúcom ale zdôraznila, že pre súd nie je potrebné také množstvo áut. Poukázala na to, že minulý rok sa dve ponúkali na predaj. Vyhlásila, že by to bol zlý precedens, ak by sa táto exekúcia zastavila. Bol by to zlý signál pre celé Slovensko, dodala v apríli. Zároveň uviedla, že už päť rokov čaká na ponuku na plnenie dohodou.

Právny zástupca najvyššieho súdu v tejto súvislosti uviedol, že v minulosti sa snažili získať peniaze zo štátneho rozpočtu na uhradenie pohľadávky, ale neúspešne. Na Okresnom súde Bratislava I je ešte jeden návrh na zastavenie exekúcie, cez ktorú sa snaží vymôcť svoju pohľadávku druhá sudkyňa NS SR. Pojednávanie je v tomto prípade vytýčené na jún.

Súdu hrozia exekúcie pre antidiskriminačné žaloby

Najvyššiemu súdu hrozia exekúcie pre antidiskriminačné žaloby. Začali sa na základe rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I, ktorý priznal ešte v roku 2010 niekoľkým sudcom Najvyššieho súdu SR po stotisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za diskrimináciu.

Sudcovia sa cítili „frustrovaní“ pre nižšie platové ohodnotenie v porovnaní so sudcami Špeciálneho súdu. „V očiach verejnosti vznikol dojem, že výkon práce nimi uskutočňovaný bol menej kvalitný, druhotriedny, prichádzali do styku s menej náročnými prípadmi, ktorých rozhodovanie nevyžaduje až takú vysokú úroveň odborných znalostí,“ zdôvodnil súd výšku priznaného odškodnenia.

Vtedajší šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin sa voči rozhodnutiu neodvolal. Štát však peniaze sudcom nevyplatil. Hovorca Najvyššieho súdu SR Boris Urbančík v tejto súvislosti informoval, že predsedníčka najvyššieho súdu Daniela Švecová sa obrátila na generálneho prokurátora, aby preskúmal, či vznikli nejaké podozrenia na porušenia zákona o správe štátneho majetku.

Sudcovia začali v roku 2007 pre vysoké ohodnotenie sudcov Špeciálneho súdu dva druhy žalôb. Niektorí sudcovia podávali žaloby proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a ďalší sudcovia podávali žaloby proti Najvyššiemu súdu SR. Antidiskriminačnú žalobu podalo vyše 800 sudcov. O nároku približne 450 sudcov bolo právoplatne rozhodnuté zamietnutím žaloby alebo zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, 180 sudcov vzalo žalobu späť.

Proti Slovenskej republike zastúpenej rezortom spravodlivosti právoplatne neuspel nikto, v prospech ministerstva bolo právoplatne meritórne zamietnutých päť žalôb. Ústavný súd v roku 2009 rozhodol, že príplatky sú diskriminačné, parlament ich znížil zo šesťnásobku priemernej mesačnej mzdy na dvojnásobok. Neskôr tiež rozhodol, že sudcovia, ktorí požadovali od štátu odškodnenie, nemôžu rozhodovať v konaniach svojich kolegov, ktorí tiež žalujú štát.

Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

13. mája 2016