Jesenná ITAPA 2023: Digitalizované zdravotníctvo je náš cieľ. Najskôr tu ale musíme dokončiť rozbehnuté projekty

514793_unnamed 1 2 676x451.jpg

23.11.2023 (SITA.sk) – Štvrtý deň konferencie JESENNÁ ITAPA 2023 je takmer za nami. A bol mimoriadne zaujímavý. Zisťovali sme totiž, čo musíme splniť, aby sme mali plne digitalizované zdravotníctvo, aké kroky podnikne rezort životného prostredia na pomoc firmám, či ako môžu technológie pomôcť farmárom v boji s klimatickými zmenami.

Už niekoľko rokov je jednou z kľúčových tém digitalizácie na Slovensku to, aby sme do ordinácie chodili len s občianskym preukazom s elektronickým čipom. Zdravotná dokumentácia nebude viac potrebná. Projekt ezdravie sa totiž mal postarať o to, aby sa ošetrujúcemu lekárovi všetky potrebné dáta o nás okamžite a bez starosti načítali. „Až v momente, keď budeme mať funkčné ezdravie, môžeme otvoriť debaty o plne digitalizovanom zdravotníctve. Dnes sa využíva erecept, to ale nestačí. Je potrebné sfunkčniť ezdravie ako celok. Dosiahneme tým nielen úsporu času a financií cez odbyrokratizovanie práce lekárov v ambulanciách i nemocniciach, no predovšetkým sa zníži tlak na potrebu ľudského kapitálu,“ vyhlásila na konferencii JESENNÁ ITAPA 2023 ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková s tým, že digitalizácia zdravotníctva je obrovská výzva, pred ktorou stojíme. Súbežne s ňou sú to ale aj výskum a inovácie. „Vďaka tomu tak môže slovenské zdravotníctvo generovať zdroje. Nebude bremenom, práve naopak – bude motorom rastu ekonomiky, ako je to napríklad v Dánsku,“ doplnil Michal Ivantyšyn z projektu HealthHub, ktorého poslaním je urýchliť digitalizáciu a inovácie v slovenskom zdravotníctve.

EZDRAVIE – STAČÍ 16 MESIACOV?

To, že je digitalizácia v rezorte zdravotníctva a sfunkčnenie ezdravia dôležitá, sa zhodujú aj ďalší experti, ktorí vystúpili na konferencii. „Aktuálny systém ezdravia bol vyvíjaný dekádu dozadu a používa štandardy, ktoré sú už dnes nepoužiteľné na zber dát či dátovú sémantiku. Riešime ezdravie 2.0, akurát vyberáme zhotoviteľa a čakáme na vyjadrenie rezortu zdravotníctva. Akonáhle bude nový systém schválený, do 16-tich mesiacov by mal fungovať,” prezradil Peter Lukáč, generálny riaditeľ NCZI.

Martina Antošová z Univerzitnej nemocnice v Martine, ktorá sa špecializuje na prípravu a koordináciu národných a medzinárodných projektov, mu však kontruje, že „sa stačí v tomto prípade sústrediť na malé riešenie, nie budovať zložité a zbytočne veľké.

NEDOSTATOK SESTIER

Správna forma zberu tých správnych dát je však len jednou z mála činností, ktorú rezort zdravotníctva potrebuje v krátkom čase vyriešiť. Akútny nedostatok zdravotných sestier – práve to bol jeden z najpálčivejších bodov, na ktorom sa zhodli zdravotnícki panelisti. Slovenské nemocnice majú najviac poddimenzovaný stav sestier v Európe. „Je potrebné stabilizovať personál a počet zdravotných sestier v nemocniciach. Pretože tie, ktoré tam zostali pracovať, sú vyčerpané a častokrát tento stav sanujú zdravotné sestry na dôchodku. Túto pozíciu musíme zatraktívniť a dať aj sestrám viac kompetencií,” zdôraznil Peter Sabaka, lekár a docent na Univerzite Komenského v Bratislave.

FRANCÚZ LIEČENÝ ROVNAKO AKO POLIAK

Ak to akákoľvek krajina myslí so svojimi občanmi dobre, mala by lobovať v Bruseli, aby Európskej únia bola viac sociálne orientovaná. Teda, aby z nej bola akási ’sociálna únia’, čo z môjho pohľadu nie je. Prečo by mal byť Francúz liečený inak ako obyvateľ tej istej únie, ale žijúci v Rumunsku či Poľsku? Z môjho pohľadu je riešenie tejto otázky vyslovene politická agenda,” uviedol na konferencii JESENNÁ ITAPA 2023 Christoph Zielinski zo Stredoeurópskeho onkologického centra vo Viedni. Zároveň zdôraznil, že v oblasti preventívnych prehliadok, ktoré by viedli k včasnému zachyteniu rakoviny, vidí v súčasnosti obrovský problém. Ten do výraznej miery spôsobila aj pandémia. „Z vlastnej praxe vidím ďaleko viac prípadov napríklad pokročilej rakoviny krčka maternice, ako som videl v minulosti,” dodal s tým, že Európsky plán boja proti rakovine, v ktorom sú načrtnuté zásadné opatrenia v postpandemickom období, ktoré majú viesť k štrukturálnym zlepšeniam a lepšej starostlivosti o onkologicky chorých, by mal byť implementovaný v celej Európe.

OPERÁCIE ROBOTOM

Slovensko je jednou z mála okolitých krajín, ktoré vynikajú najmä vo využívaní robotiky v medicíne. Ročne dokonca vykonáme viac robotických operácií, ako najväčšia česká nemocnica Motol. Exkluzívne priamo na pôde konferencie JESENNÁ ITAPA 2023 bola z Fakultnej nemocnice F.D. Roosvelta v Banskej Bystrici naživo vysielaná robotická operácia karcinómu prostaty, ktorú na ITAPA komentoval prednosta tamojšej Urologickej kliniky Vladimír Baláž.Robotické systémy umožňujú neinvazívne operácie vykonávať rýchlejšie a presnejšie. Doposiaľ sme vykonali takmer 5-tisíc takýchto operácií. Najčastejšie sa roboti využívajú pri zákrokoch v urológii, gynekológii a chirurgii,” uviedol.

FIRMY VS. ZELENÁ TRANSFORMÁCIA

Svet rieši klimatickú krízu naplno. To, že zelená transformácia je nevyhnutná, si uvedomujeme všetci, mnoho našich firiem sa jej však právom obáva. Ako na konferencii povedal minister životného prostredia SR Tomáš Taraba, v oblasti podpory firiem pri týchto výzvach si dal tri priority. Prvou je, aby slovenským podnikom bola efektívne doručená pomoc pri zelenej transformácií: „Aj v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali k tomu, že zhruba 20 percent zdrojov z envirofondu rozmrazíme a pustíme do ekonomiky na projekty, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť firiem,“ povedal s tým, že druhou prioritou je zmena zákonov tak, aby splnili naše záväzky v rámci smerníc EÚ. „Ale zároveň, aby sme nešli nad rámec požiadaviek. Ak by sme zaviedli prísnejšie normy, stratili by sme konkurencieschopnosť cez zavedenie oveľa prísnejších noriem ako majú v Nemecku či Rakúsku. A treťou prioritou je zoštandardizovanie procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie. Keďže na rezorte som našiel vyše 50 projektov po zákonných lehotách rok, dva, či tri a nikomu to doteraz nevadilo. Faktom je, že toto nie je udržateľný spôsob podpory fungovania krajiny,“ ozrejmil Tomáš Taraba a dodal, že rovnako bude podporovať energetickú sebestačnosť krajiny.

DOKÁŽU VEDCI SPOMALIŤ KLIMATICKÉ ZMENY?

Pri klimatickej zmene ale vedia byť práve technológie veľmi nápomocné. Ľudia by možno boli prekvapení, keby vedeli, že vedci, ktorí robia prognózy klimatického vývoja, berú vo veľmi veľkej miere do úvahy technologický rozvoj. „Vedci sa snažia predvídať, aká bude naša budúcnosť, ako veľmi nás klimatické zmeny zasiahnu a do akej miery ich dokážeme spomaliť. Klimatické zmeny ovplyvňuje viacero faktorov, tými najdôležitejšími sú demografia, hospodársky rast či urbanizácia,“ vyhlásil na konferencii Emil Fitoš, prezident Slovenského centra digitálnych inovácií. Ako ďalej doplnil, hospodársky rast, môže byť postavený buď na fosílnych zdrojoch, obnoviteľných zdrojoch alebo ich mixe. V prípade urbanizácie nás možno prekvapí, že väčšia urbanizácia znamená nižšiu záťaž na životné prostredie – mestá sú totiž efektívnejšie z hľadiska dopravnej infraštruktúry alebo distribúcie energií.

TECHNOLÓGIE VLÁDNU AJ NA POLIACH

Dôsledky klimatických zmien sa budú čoraz viac prejavovať aj na slovenskom hospodárstve. Preto je nevyhnutné, aby prácu robili efektívne a inteligentne. Jednou z firiem, ktorá práve túto oblasť rieši, je spoločnosť Huawei s partnermi, ktorí zabezpečujú 5G technológie pre drony. Tie sú prepojené s riadiacim centrom prostredníctvom 5G a sú vybavené špeciálnymi senzormi. „Drony šetria nielen čas a zdroje, ale v pravidelných intervaloch lietajú nad poľami a spracúvajú informácie o tom, čo je potrebné urobiť. Farmár dostáva presné pokyny, kde je jeho činnosť potrebná. Po aplikácii prípravkov na ochranu plodín drony vykonajú kontrolný let, aby monitorovali napredovanie. Technológia 5G dokáže naživo prenášať vysokokvalitné videá (HD alebo 4K) z dronu na platformu poháňanú umelou inteligenciou, ktorá okamžite upozorní poľnohospodárov, ak nastane mimoriadna situácia, napríklad zamorenie kobylkami. Včasná reakcia poľnohospodárov môže viesť k výraznému zníženiu strát na úrode. Na presnú analýzu aktuálneho stavu poľnohospodárskych polí a zdravotného stavu plodín si algoritmy vyžadujú video s vysokým rozlíšením,“ uzatvára Erich Manzer, generálny riaditeľ spoločnosti Huawei Technologies (Slovak).

Informačný servis

Viac k témam: ITAPA, Jesenná ITAPA, Konferencia, Zdravotníctvo
Zdroj: SITA.sk – Jesenná ITAPA 2023: Digitalizované zdravotníctvo je náš cieľ. Najskôr tu ale musíme dokončiť rozbehnuté projekty © SITA Všetky práva vyhradené.

23. novembra 2023